Nemôže kvôli nim dobre spať, ale trpezlivo čaká, kým jej výsledky budú také dobré, aby jej mohli vývody odstrániť. Po chorobe jej ostalo dvojité videnie. "Maminka, ty si tá napravo alebo naľavo?" pýta sa niekedy mamy. Občas vráža do stien, niekedy sa neudrží na nohách.
Ale bojuje! Vaneska veľmi schudla a prišla o svoje dlhé tmavé vlásky skoro až po pás. Občas sa síce hnevá, že nemôže jesť chipsy, cukríky či lietať von ako kedysi, tak ako jej zdravé rovesníčky, ale poslušne dodržiava inštrukcie maminky aj lekárov. Čakala som na ňu hodinu pred MRI vyšetrením. Keď vyšla, takmer sa rozplakala. Vydžať hodinu vopchatá v rúre, s priviazanými rukami, nohami a upevnenou hlavou dá psychike zabrať, i keď to nebolí. Nefrfľala, hoci z očí sa jej gúľali slzičky. Vyčkala si na mamino veľké objatie a išla na ďalšie vyšetrenia, aj bolestivé. Dúfala, že všetko to, čo podstúpila a ešte podstúpi, stojí za to, že jej výsledky budú dobré a nádor v hlavičke ustúpi.
Spomenula som si na malého chlapčeka, ktorému robili lumbálnu punkciu a keď som mu do nemocnice priniesla tri hodiny po zákroku bicyklík, behal už ako srnka. Pritom kamarát, ktorému tiež pichali ihlu do miechy, hovoril, že to bolelo tak, že ho museli držať štyria. A maminka toho chlapca mi hovorí: "Ale, on už je zvyknutý, jemu to robia často. Jednoducho si ľahne, ohne chrbátik a počká, kým mu to pichnú."
Padá mi sánka od údivu. Tie deti sú tak neuveriteľne silné a statočné! Niektoré mamičky mi potvrdili, že nie ony deti, ale deti ich držali počas liečby nad vodou. "Zvládneme, to mamička, vydržíme," hovoria, keď vidia v očiach mamy strach. Zoči voči ich sile zostávajú všetky naše bežné problémy sveta kdesi hlboko v úzadí. Musím pred nimi zložiť pomyselný klobúk dole a vystrúhať im veľkú poklonu. Ja, slaboch, mám tendenciu ľutovať sa vždy, keď mi niečo nevyjde. A vždy keď tak urobím, osud mi postaví do cesty príbehy ľudí, ktorí sú na tom tisíckrát horšie ako ja. Drobnosti, ktoré mi nevyjdú, z tohto pohľadu neznamenajú nič.
Nič oproti tomu, keď napríklad mojej kamarátke diagnostikovali rakovinu žalúdka a celý jej ho vybrali. Má síce pekný, nový, vymodelovaný z čreva, ale nefunguje tak dobre ako naozajstný žalúdok. Schudla na 35 kíl, nevie nastúpiť do električky, občas odpadáva a stále je anemická. Je tak kostnatá, že nemôže ani spať, lebo ju tie kosti všade tlačia. Aj ona, podobne ako Vaneska, bojuje a nevzdáva sa. Chce žiť pre svoje deti.
V pondelok som premýšľala, ako vyjsť do výplaty k výplate a vzdychala, ako som na tom zle. Hodinu na to mi volá známa, že jej diagnostikovali rakovinu prsníka a príde oň. Ďalšia, ktorá oň už prišla, mi večer píše na facebook. A kamoška zo Zvolena s nevyliečiteľnou chorobu si práve zlomila rebro a čaká ju ďalšia operácia.
Sľubujem, že sa už nikdy nebudem ľutovať. Lebo keď tak urobím, zase mi niekto zavolá s nejakou zlou správou, aby som videla, že ja na tom vlastne nie som vôbec zle. A ja chcem počuť už len dobré správy.
Apropo, jednu na dnes mám! Dnešné Vaneskine výsledky potvrdili, že nádor v hlavičke jej zmizol a metastázy tiež! Tak sa teším, že som to musela napísať. Nech to vie celý svet!
