Tak ja vám poviem, prečo „preháňam"! Keď mala moja dcérka rok, urobila sa jej na čele cysta, ktorá rýchlo rástla. Lekári na chirurgii ju odmietli vybrať s tým, že také „drobnosti" tu neriešia, lebo majú iné závažné prípady. Museli sme si za jej vybratie zaplatiť inde, aby sme sa dozvedeli, že išlo o cystu, ktorá sa môže zvrhnúť na nádor a doporučili nám pozorovania na onkológii. Naozaj „drobnosť", na ktorú sme mohli neskôr škaredo doplatiť.
Keď mala dva roky, zdalo sa mi, že dobre nepočuje. Išla som k lekárke ORL a povedali mi, že malé deti sa nedajú vyšetriť, či počujú alebo nie, lebo sú príliš malé. Verila som jej. Rok mi hovorila to isté, kým som napokon nešla k inej lekárke. Tá mi povedala, že vyšetrujú už aj novorodencov. Dcére urobila vyšetrenia a zistilo sa, že má v strednom uchu zápal, plno tekutiny a počuje len veľmi slabo. Keďže išlo už o chronický, zanedbaný stav, stálo nás to tri operácie uší, prerezávania bubienkov, odsávania. Dnes už počuje takmer dobre, avšak pri akejkoľvek nádche dochádza k prudkému zhoršeniu.
Verila som lekárom, čo mi povedali! Prečo by som im nemala veriť? Rovnako im dôverovala moja kamarátka, ktorej detská očná lekárka povedala, že má dcérke denne rozkvapkávať oči ako pred očným vyšetrením. Robila to polroka, hoci dieťa plakalo. Veď jej chcela pomôcť! Keďže jej stav sa nelepšil, išla na kontrolu k inej doktorke. Tá ju informovala, že tie kvapky sú takmer jedom a že svojej dcére natrvalo poškodila oči. Niet cesty späť. Neverila jej, že iná doktorka jej takúto liečbu vôbec mohla predpísať! Myslíte si, že preháňa, keď sa na lekárku hnevá?
Pred pár rokmi som robila scenáre pre reláciu Lekárske omyly a víťazstvá, ktorú som vymyslela a išla rok na STV. Keby ste videli, s akou ľahostajnosťou sa mnohí pacienti stretávajú, aké prípady sme tam riešili! Bolo to až neuveriteľné. Pacientku s infarktom vyšetrilo šesť lekárov, aby jej napokon povedali, že si vymýšľa a patrí na psychiatriu. Na siedmy deň zomrela so slovami: „Ja ešte nechcem zomrieť, som ešte mladá!" V prípade staršieho pána lekári vedeli, že krváca, ale neurobili nič preto, aby mu pomohli.
Informovali sme aj o dobre známom prípade Šimonka Bucha, ktorému lekári prisúdili nedávno odškodné 600-tisíc eur. Pani Mirke zo Serede pochybením lekárov zomrel manžel. Minimálne dvom mojim známym zomreli rodinní príslušníci pochybením lekárov (jedna pri pôrode, kamarátova mama mala infarkt a na bolesti na hrudi dostala antibiotiká, mama kolegu z práce zomrela preto, že lekári si štyri dni nevšimli, že po operácii krváca do brušnej dutiny).
Jednej maminke, ktorej synčekovi sme plnili v ŽELAJ SI sen, lekári povedali, kým bol ešte v brušku: "Keď sa narodí, zomrie, a potom nám doneste pitevnú správu, budeme ju potrebovať!" Nie je to vrcholne necitlivé??
Ešte stále si myslíte, že preháňam, keď sa sťažujem na to, že sa lekár správal ľahostajne?! Ja si myslím, že je načase hovoriť aj o správaní lekárov, o chybách, ktoré urobili. Je potrebné rozprávať sa o nich, upozorňovať na ne, pýtať sa, prečo sa stali a ako ich odstrániť. Aj keď mi možno poviete, že preháňam...
