Dúfam, veľmi dúfam, že nie, ale vylúčiť to nemôžem. Uvedomila som si, že slová sú ako zbraň: kruté poznámky môžu bodať ako nôž, nadávky ublížiť, a nevhodne povedané slová zraniť alebo dokonca i skrátiť život. A to niekedy dokonca bez toho, aby sme si toho boli vedomí!
Nedávno kamarátovi ochorela dcéra a musela sa podrobiť operácii. Lekár mu po nej oznámil, že jeho dieťa má rakovinu a bude sa musieť liečiť na onkológii. Dokonca to naznačoval necitlivo aj pred ňou, čo jemu ako rodičovi vzalo doslova dych. Nechcel jej nič povedať, kým to nebude isté. A aj potom možno len naznačiť. Týždeň nespal, čakal na výsledky histológie, premietal si, čo bude robiť, ak... Jeho manželka bola na tom podobne, stres im zobral polroka života... Nakoniec prišli výsledky. Bola to len cysta.
Ako si doktor môže dovoliť rodičom povedať, že ich dieťa má rakovinu, ak si tým nie je istý?! Ako môže len tak ublížiť a spôsobiť takéto stresy? Čakal na všimné a preto situáciu dramatizoval? Neviem.
Isté vysvetlenie som našla u priateľky psychologičky, ktorá robila pre lekárov školenie, ako povedať pacientom smutnú pravdu, že im už nevedia pomôcť. Urobila dva rozhovory: jeden vzor, ako sa takáto správa hovoriť nemá, a druhý taký, ako sa asi povedať má. Ten prvý (zlý) poslala svojej priateľke doktorku na kontrolu, s tým, že jej neoznámila, o aký typ rozhovoru ide. Ona si ho prečítala a zareagovala slovami: "Aký dobrý rozhovor! Presne tak to robíme!"
Až mi mráz prešiel po chrbte, keď som si predstavila, koľkým pacientom mohla svojou necitlivosťou spôsobiť emocionálnu traumu.
Ďalšia známa mi rozprávala, ako jej otcovi povedali, že má pred sebou dva mesiace života. "A vieš, žil dva roky! Dva roky s vedomím, že každú chvíľu môže zomrieť, že už vlastne nadsluhuje." Počas tých dvoch rokov neprešiel deň, aby si nespomenul na slová lekára.
Slová, aj keď si to niekedy neuvedomíme, majú naozaj veľkú silu. Vedia bodať, ubližovať, krivdiť. Niekedy ani netušíme, aké rany môžeme nevhodne povedanými slovami spôsobiť, ako dlho ich človek nosí vo svojom srdci. Niekedy sa môžu nahromadiť až v takom množstve, že sa človek rozhodne ukončiť svoj život. A my len potom premýšľame, čo sa mu stalo, a netušíme, prečo to urobil. Veď sa mal celkom dobre, či nie?!
Ublížiť môžu i nevypovedané slová: keď sa lekár, ktorý ľahostajnosťou spôsobil ťažké zdravotné poškodenie pacienta, nikdy neospravedlní. Keď schválne poviete partnerovi aj to, čo nemyslíte vážne. Keď nepochválite, hoci by ste mali...
Preto radšej trikrát vážte, čo vypustíte z úst. Každý nový deň je dar, v ktorom môžeme urobiť radosť... alebo ublížiť.. Je na nás, ako sa rozhodneme..