Smrť bola kedysi krajšia

Autor: Soňa Rebrová | 11.1.2013 o 13:40 | Karma článku: 12,24 | Prečítané:  1513x

Bola som na pohrebe. Svojej tety, otcovej sestry.  Farár odriekal klišovité frázy a neosobne, hoci so zármutkom v hlase, čítal state z biblie, ktoré číta každý deň niekoľkokrát. Hovoril o osobe, ktorú v živote nepoznal a tak nevedel, čo povedať. Opäť som si uvedomila, že smrť bola kedysi o niečo krajšia...

„Ako môže byť smrť krajšia alebo škaredšia?“, namietnete. To je nemožné, smrť je proste smrť. Možno. Ja však mám pocit, že kedysi sa naozaj „ krajšie“ zomieralo – ak sa to tak dá vôbec povedať, aj pochovávalo.

Keď kedysi zomieral niekto z dediny, neexistovali nemocnice. Ľudia boli zvolaní, aby sa s ním prišli rozlúčiť. Stáli okolo jeho postele, rozprávali sa s ním, chytili ho za ruku, pohladili. Povedali sa slová, ktoré ste ešte chceli povedať, zomierajúci mal šancu rozlúčiť sa a povedať svojim príbuzným a priateľom, čo im ešte chce povedať. V poslednej chvíli na tejto zemi boli často pri ňom všetci  členovia rodiny a priatelia.

Dnes mnoho ľudí zomiera v nemocniciach. Ležiac na posteli, samí a opustení, zaspia večným spánkom. Snažiac sa o chorého postarať ho často odvezieme do nemocnice, aby sa o neho postarali, aby ešte čosi urobili. Tam však zostáva sám so svojou bolesťou. Samozrejme, niekedy nie je iná možnosť  - pacient už nevie sám dýchať, alebo je napojený na prístroje. Prichádza však o kontakt so svojimi najbližšími v tej najťažšej chvíli života. Zomiera sám, bez rozlúčky s blízkymi.

Rovnako je to aj s pohrebmi. Kým kedysi farár všetky svoje „ovečky“ poznal, rozprával príhody, ktoré s danou osobou zažili, spomínal na to dobré i zlé. Tento zvyk sa možno zachoval už len v niektorých dedinách. Vo väčších mestách robia pohreby na jednom mieste,  a tak sa z nich stala akási „pásová výroba.“ Jeden pohreb o 15-tej, druhý o 15.40... Ku každému slúžiaci kňaz povie pár slová, prečíta čosi z biblie, vo vhodných pasážach pustí dramatickú hudbu. Veľa spevov či pasáží čítania z biblie je už prehratých na CD-čku a len sa púšťajú dookola. Pohreb sa tak stáva akými neosobným a formálnym.

Aké by to bolo oveľa krajšie, keby rozprávala osoba, ktorá nás za života poznala? Keby povedala – to a to sa mi na tomto človeku páčilo, týmto bol výnimočný, toto sme s ním zažili...Keby sme si na neho pospomínali  s úctou a láskou, ktorú si zaslúži.

Za to je však dnes príplatok. Príplatok za fotku na stojane, príplatok za prečítanie textu navyše, príplatok za inú hudbu... za všetko.  Pohreb je totiž dnes už skôr biznis. Rovnako ako zdravotníctvo. A vlastne... dnes je už skoro všetko - Bizňis..


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?